Muž

Deň za dňom môjho života žijem ako nadržaný samec, ktorého kláti sex. Až na tie chvíle impotencie, ktoré prídu v čase zaľúbenia či sklamania je tu stále tá túžba milovať sa s ňou. Nikdy som sexu neprepadol, neviem či je to dobré a či zlé, každý to hodnotí inak a obvykle aj podľa toho žije. Dá sa naň myslieť bez lásky, ale u mňa ho nemožno bez lásky mať, som taká debilnejšia forma človeka, nevhodná pre tento svet. Som zdravý? Som chorý? Asi niečo medzi tým, možno iba sklamaný pako, no možno niečo viac. Mám chuť to zo seba dostať von a tak to tu sakra píšem. Pri mojej premenlivosti ma to niekedy vôbec netrápi, no inokedy hej. Trápi ma neschopnosť žiť plnohodnotný vzťah. Že som po tom všetkom už ako nejaké monštrum. Že to tak musí byť ak chcem súžiť sám so sebou. Že úprimnosť sa nevypláca. Pomaly umieram z tak kokotného sveta, akým je, čo sa týka dnešných vzťahov. Raz je vinník on, inokedy som ja ten neschopný a vinný. Niesom človek skúsený či neskúsený, iba človek zijúci a napíšem tu zopár veselých, smutných, skurvených aj zázračných príbehov a postrehov, ktoré som zažil.