Muž

Serie ma smútok, serie ma ľútosť, serie ma zatrpklosť, ale serie ma aj to, že jedinou šancou je nádej, ktorá je štatističky beznádejná s malými šancami na výhru. Nikdy som sa neodvážil premrhať ani tú najmenšiu šancu k láske a naopak som nešiel ani na istotu tam kde som to tak necítil, že by to láskou mohlo byť. Všetky moje predchádzajúce priateľky boli nežné a citlivé, ozaj! Čo som vtedy potreboval, čo som si vtedy vážil, lebo boli iné ako väčšina tých dnešných, ktoré ma odradia už len tým ako ľahko sú dostupné, ktoré by si ani nemali šancu získať muža ak by sex neexistoval. No moja posledná bola od všetkých odlišná. Poviete si, čo je to dva týždne. No pre mňa to bolo viac ako 13 mesiacov s mojou najdlhšou láskou (takto s odstupom času by som to slovo mohol dať do úvodzoviek, ale vtedy to pre nás láska naozaj bola) s ktorou sme boli deň čo deň. Tá posledná, ona jediná nebola mŕtva, ona sa tak nesmierne krásne smeje, je to až tak neskutočne nádherné. Prvé dievča, ktorú neporazilo z toho, že život je zmena. Cítim v nej divokosť, hĺbku no aj vernosť k rozumu na úkor citu, no cítim, že raz sa to prelomí, no už asi nebudem ten, kto bude mať šancu, ju takú zažiť. No teraz je to môj jediný sen ona, aj keď ju občas priam nenávidím, no ešte viac milujem.